Posunkový jazyk je prirodzený vizuálno-motorický jazyk, pri ktorom sa význam vyjadruje prostredníctvom pohybov rúk, mimiky, pohybov tela a využívania priestoru. Má vlastnú gramatiku, slovnú zásobu a jazykové pravidlá, preto nejde iba o hovorený jazyk prevedený do posunkov.
Pre mnohých nepočujúcich je posunkový jazyk prvým alebo preferovaným jazykom a zároveň predstavuje dôležitú súčasť komunikácie, kultúry a identity komunity nepočujúcich.
Slovenský posunkový jazyk – SPJ
Na Slovensku používame slovenský posunkový jazyk (SPJ), ktorý má vlastnú slovnú zásobu, gramatiku a jazykové pravidlá. SPJ je zákonom uznaný jazyk a tvorí významnú súčasť kultúrneho a jazykového života slovenskej komunity nepočujúcich.
Neexistuje jeden svetový posunkový jazyk
Posunkové jazyky nie sú na celom svete rovnaké. V jednotlivých krajinách a komunitách sa prirodzene vyvinuli rôzne posunkové jazyky – na Slovensku používame SPJ, v Spojených štátoch amerických ASL, vo Veľkej Británii BSL a vo Francúzsku LSF.
Tak ako existujú rôzne hovorené jazyky, napríklad slovenčina, angličtina či francúzština, existujú aj rôzne posunkové jazyky.
Kultúra nepočujúcich je úzko spätá s posunkovým jazykom, vizuálnou komunikáciou, spoločnými skúsenosťami, históriou a životom komunity nepočujúcich. Nepočujúci ľudia si prostredníctvom svojho jazyka a vzájomných kontaktov vytvárajú a odovzdávajú vlastné tradície, hodnoty a spôsoby komunikácie.
Dôležitú úlohu v kultúre nepočujúcich zohráva vizuálne vnímanie sveta. Prejavuje sa nielen v každodennej komunikácii, ale aj v umení, divadle, príbehoch v posunkovom jazyku, humore, poézii či ďalších formách tvorby založených na vizuálnom vyjadrovaní.
Súčasťou kultúry je aj stretávanie sa nepočujúcich, komunitné podujatia, šport, vzdelávanie a aktivity, pri ktorých môžu ľudia prirodzene komunikovať v posunkovom jazyku a zdieľať svoje skúsenosti.
Zároveň však nie každý nepočujúci človek vníma svoju identitu rovnakým spôsobom. Niektorí sa silno stotožňujú s komunitou a kultúrou nepočujúcich, zatiaľ čo iní sa s ňou identifikujú menej alebo používajú iný spôsob komunikácie.
Kultúra nepočujúcich ukazuje, že na nepočutie sa nemusíme pozerať iba cez stratu sluchu, ale aj cez jazyk, identitu, komunitu a jedinečný spôsob vnímania sveta.