Nepočujúci sú ľudia s výraznou až úplnou stratou sluchu. Každý nepočujúci človek je však iný a jeho spôsob komunikácie môže závisieť od jeho jazykových skúseností, prostredia, vzdelávania aj osobných preferencií.
Niektorí nepočujúci používajú slovenský posunkový jazyk (SPJ), iní komunikujú v hovorenej slovenčine a ďalší kombinujú posunkový jazyk, hovorenú slovenčinu, odzeranie, písanú komunikáciu alebo ďalšie spôsoby komunikácie.
Nepočujúci ľudia majú právo na rovnocenný prístup ku komunikácii a informáciám. Dôležité preto nie je predpokladať, akým spôsobom človek komunikuje, ale rešpektovať jeho individuálne potreby a preferovaný spôsob komunikácie. Nepočujúci nie sú jedna rovnaká skupina. Každý človek má vlastné skúsenosti, identitu a spôsob komunikácie.
Nie všetci nepočujúci sú rovnakí. Líšia sa svojimi skúsenosťami, potrebami aj spôsobom, akým komunikujú s okolím.
Niektorí používajú slovenský posunkový jazyk (SPJ), iní komunikujú hovoreným jazykom a ďalší kombinujú viacero spôsobov komunikácie, napríklad posunkový jazyk, hovorenú slovenčinu, odzeranie alebo písaný text.
Rozdielne sú aj skúsenosti s využívaním technológií. Niektorí ľudia používajú načúvací prístroj, ktorý pomáha spracúvať a zosilňovať zvuk. Iní môžu mať kochleárny implantát (KI), ktorý prostredníctvom elektrických impulzov stimuluje sluchový nerv. Ani jedno z týchto zariadení však automaticky neznamená, že človek počuje rovnako ako počujúci alebo že bude komunikovať iba hovoreným jazykom. Človek s načúvacím prístrojom alebo KI môže používať aj posunkový jazyk.
Rovnako nemožno predpokladať, že každý nepočujúci dokáže odzerať alebo že každý používa SPJ. Samotná strata sluchu, načúvací prístroj či kochleárny implantát nám nepovedia, aký spôsob komunikácie človeku najviac vyhovuje.
Najjednoduchším riešením je opýtať sa človeka, aký spôsob komunikácie mu vyhovuje. Môže to byť SPJ, hovorený jazyk, písaná komunikácia alebo kombinácia viacerých možností.
Rešpektovanie jeho voľby je základom dobrej a rovnocennej komunikácie.
Nedoslýchavý človek má čiastočnú stratu sluchu, ktorej miera a charakter sa môžu u jednotlivých ľudí výrazne líšiť. Niekto môže dobre vnímať určité zvuky, ale zároveň môže mať problém porozumieť hovorenej slovenčine.
Porozumenie býva náročnejšie najmä v hlučnom prostredí, pri rozhovore viacerých ľudí naraz alebo vo väčšej vzdialenosti od hovoriaceho. To, že nedoslýchavý človek počuje hlas, ešte neznamená, že dokáže správne rozumieť všetkým slovám a informáciám.
Niektorí nedoslýchaví používajú načúvacie prístroje, iní si pri komunikácii pomáhajú odzeraním, písaným textom alebo posunkovým jazykom. Často využívajú kombináciu viacerých spôsobov podľa konkrétnej situácie.
Každý nedoslýchavý človek má iné potreby, preto je najlepšie opýtať sa, aký spôsob komunikácie mu najviac vyhovuje.
Načúvací prístroj je malé elektronické zariadenie, ktoré pomáha človeku so stratou sluchu lepšie vnímať zvuky a hovorený jazyk. Zvuk zachytáva, spracúva a upravuje podľa individuálnych potrieb používateľa.
Používanie načúvacieho prístroja však neznamená, že človek počuje rovnako ako človek bez straty sluchu. Aj s načúvacím prístrojom môže byť porozumenie hovorenému jazyku náročné, najmä v hlučnom prostredí, pri rozhovore viacerých ľudí naraz alebo vo väčšej vzdialenosti od hovoriaceho.
Pri komunikácii preto pomáha pokojnejšie prostredie, dobré osvetlenie a viditeľnosť tváre hovoriaceho. Dôležité je tiež hovoriť prirodzene a zrozumiteľne – kričanie zvyčajne nepomáha a môže zhoršiť zrozumiteľnosť reči.
Každý používateľ načúvacieho prístroja má iné skúsenosti a potreby. Ak si nie ste istí, opýtajte sa človeka, aký spôsob komunikácie mu najviac vyhovuje.
Kochleárny implantát (KI) je elektronické zariadenie určené pre niektorých ľudí so závažnou až úplnou stratou sluchu. Skladá sa z vonkajšej časti, ktorú človek nosí na hlave alebo za uchom, a vnútornej časti, ktorá je chirurgicky umiestnená pod kožou.
KI funguje inak ako načúvací prístroj. Načúvací prístroj zvuk spracúva a zosilňuje, zatiaľ čo kochleárny implantát premieňa zvuk na elektrické signály a prostredníctvom elektród v slimáku stimuluje sluchový nerv. Mozog sa následne učí tieto signály rozpoznávať a interpretovať ako zvuky.
Používanie kochleárneho implantátu však neznamená, že človek automaticky počuje rovnako ako počujúci človek. Výsledky a skúsenosti s KI sú individuálne a môžu sa u jednotlivých používateľov výrazne líšiť.
Kochleárny implantát zároveň neurčuje spôsob komunikácie človeka. Človek s KI môže používať hovorený jazyk, slovenský posunkový jazyk (SPJ) alebo kombináciu oboch.
To, že má človek kochleárny implantát, nám nepovie, akým spôsobom chce komunikovať. Najlepšie je opýtať sa ho.
Kultúra nepočujúcich je úzko spätá s posunkovým jazykom, vizuálnou komunikáciou, históriou, tradíciami a spoločnými skúsenosťami komunity nepočujúcich. Posunkový jazyk pritom neslúži iba na dorozumievanie, ale je aj významným nositeľom kultúry, prostredníctvom ktorého sa odovzdávajú skúsenosti, príbehy, hodnoty a tradície.
Dôležitú úlohu zohrávajú vizuálne vnímanie a kontakt, ktoré sa prejavujú v každodennej komunikácii, spoločenskom živote, umení, humore či rozprávaní príbehov v posunkovom jazyku.
Identita je prirodzenou súčasťou každého človeka a formuje ju množstvo faktorov, napríklad jazyk, rodina, prostredie, kultúra a životné skúsenosti. U nepočujúcich môže byť jej významnou súčasťou aj príslušnosť ku komunite nepočujúcich, slovenský posunkový jazyk a kultúra nepočujúcich. Nie každý nepočujúci však svoju identitu vníma rovnakým spôsobom alebo má ku komunite nepočujúcich rovnaký vzťah.
Preto nemožno komunitu nepočujúcich vnímať iba cez stratu sluchu. Je to aj jazyková a kultúrna komunita s vlastnou históriou, skúsenosťami a hodnotami.
O nepočujúcich a posunkových jazykoch stále existuje množstvo nesprávnych predstáv. Pozrime sa na niektoré z najčastejších.
Fakt: Neexistuje jeden univerzálny posunkový jazyk. V rôznych krajinách a komunitách sa používajú rôzne posunkové jazyky s vlastnou slovnou zásobou a gramatikou. Na Slovensku používame slovenský posunkový jazyk (SPJ).
Fakt: Nie každý nepočujúci dokáže odzerať a ani skúsený človek nedokáže z pohybov pier spoľahlivo rozpoznať všetky hovorené informácie. Význam ovplyvňuje aj kontext, osvetlenie, viditeľnosť tváre či spôsob rozprávania.
Fakt: Načúvací prístroj pomáha spracúvať a zosilňovať zvuky podľa potrieb používateľa, ale neobnovuje prirodzený sluch. Aj s načúvacím prístrojom môže byť porozumenie náročné, napríklad v hlučnom prostredí.
Fakt: Kochleárny implantát neurčuje, akým jazykom má človek komunikovať. Niektorí ľudia s KI používajú hovorený jazyk, iní posunkový jazyk a ďalší kombinujú oba spôsoby.
Fakt: Strata sluchu sama osebe neznamená, že človek nedokáže bezpečne viesť motorové vozidlo. Nepočujúci ľudia bežne šoférujú a vedú samostatný život.
Fakt: Nepočujúci pracujú v rôznych profesiách a oblastiach. Prekážkou často nie je samotná strata sluchu, ale nedostatočne prístupná komunikácia, pracovné prostredie alebo predsudky.
Fakt: Schopnosť hovoriť nám nepovie, aký spôsob komunikácie človeku najviac vyhovuje. Človek môže hovoriť a zároveň používať SPJ ako svoj preferovaný jazyk.
Najväčším mýtom je predstava, že všetci nepočujúci sú rovnakí. Každý človek má vlastné skúsenosti, jazykové preferencie a spôsob komunikácie.
Komunita nepočujúcich je rozmanitá rovnako ako celá spoločnosť. Tvoria ju ľudia rôzneho veku, pôvodu, vzdelania, životných skúseností, kultúrneho zázemia a jazykových preferencií.
Niektorí používajú slovenský posunkový jazyk (SPJ), iní komunikujú hovoreným jazykom a ďalší využívajú kombináciu viacerých spôsobov komunikácie. Rozdielny môže byť aj vzťah ku komunite nepočujúcich, posunkovému jazyku a kultúrnej identite.
Nepočujúci ľudia môžu žiť samostatný a plnohodnotný život. Prekážky často nevznikajú v dôsledku samotnej straty sluchu, ale vtedy, keď sú informácie, komunikácia alebo služby dostupné iba vo zvukovej podobe. Mnohé z týchto bariér možno odstrániť jednoduchými opatreniami, ktoré umožnia rovnaký prístup k informáciám aj ľuďom, ktorí ich nemôžu prijímať sluchom.
Možná bariéra: Požiarny alarm, siréna alebo iné varovanie je založené iba na zvuku. Nepočujúci človek preto nemusí signál o nebezpečenstve zachytiť včas.
Riešenie: Zvukové varovania dopĺňať svetelnou alebo vibračnou signalizáciou a podľa situácie aj textovým upozornením. Príkladom môže byť blikajúci požiarny alarm v budove alebo vibračné upozornenie prostredníctvom vhodného zariadenia.
Na mnohých úradoch, poštách, polícii či iných pracoviskách sa už používajú poradové čísla a obrazovky, čo môže nepočujúcim klientom výrazne uľahčiť orientáciu.
Možná bariéra: Problém môže vzniknúť tam, kde je klient stále vyvolávaný iba hlasom alebo kde pracovník nemá k dispozícii vhodný spôsob komunikácie.
Riešenie: Vizuálny systém poradových čísel, textová komunikácia a podľa potreby možnosť tlmočenia do SPJ.
Možná bariéra: Objednanie k lekárovi, rezervácia termínu, zákaznícka podpora alebo vybavenie služby je možné iba telefonicky. Pre človeka, ktorý nemôže telefonovať hovoreným jazykom, sa služba môže stať nedostupnou.
Riešenie: Ponúknuť rovnocennú možnosť komunikácie prostredníctvom SMS, e-mailu, chatu, online formulára alebo dostupnej tlmočníckej služby.
Nepočujúci ľudia môžu namiesto klasického zvončeka využívať svetelný alebo vibračný signalizačný systém. Keď niekto zazvoní, systém môže napríklad rozblikať svetlo alebo upozorniť človeka vibráciou.
Podobné riešenia možno využívať aj pri ďalších zvukových signáloch v domácnosti.
Možná bariéra: Vlak alebo autobus mešká, zmení sa nástupište či trasa a informácia je oznámená iba prostredníctvom rozhlasu. Počujúci cestujúci hlásenie zachytí, zatiaľ čo nepočujúci cestujúci sa o zmene nemusí dozvedieť.
Riešenie: Každé zvukové hlásenie sprístupniť zároveň vo vizuálnej podobe, napríklad na informačnej tabuli, displeji alebo v mobilnej aplikácii.
Možná bariéra: Obec prostredníctvom miestneho rozhlasu oznamuje odstávku vody, zmenu dopravy, mimoriadnu udalosť alebo inú správu. Ak je informácia dostupná iba zvukovo, nepočujúci obyvatelia ju nemusia zachytiť.
Riešenie: Rovnaké informácie poskytovať aj prostredníctvom SMS, mobilnej aplikácie, webovej stránky obce alebo iného vizuálneho informačného systému.
Možná bariéra: Nepočujúci uchádzač má potrebné vzdelanie, schopnosti a pracovné skúsenosti, zamestnávateľ však môže mať obavy z komunikácie alebo nevie, ako vytvoriť prístupné pracovné podmienky. Predsudky a nedostatok informácií sa tak môžu stať väčšou prekážkou než samotná strata sluchu.
Riešenie: Prístupná komunikácia, tlmočenie do SPJ podľa potreby, titulky, písomná komunikácia a otvorený prístup zamestnávateľa k individuálnym potrebám zamestnanca.
Možná bariéra: Lekár vysvetľuje diagnózu, liečbu alebo ďalší postup iba v hovorenom jazyku. Nepočujúci pacient nemusí porozumieť všetkým informáciám, pričom pri zdravotnej starostlivosti môže byť presné porozumenie mimoriadne dôležité.
Riešenie: Zabezpečiť spôsob komunikácie, ktorému pacient rozumie. Podľa jeho potrieb môže ísť napríklad o profesionálneho tlmočníka SPJ, písomnú alebo inú prístupnú komunikáciu.
Veľká časť dnešných informácií sa šíri prostredníctvom videa – od televízneho spravodajstva cez sociálne siete až po videá štátnych inštitúcií.
Možná bariéra: Ak video obsahuje hovorené informácie bez titulkov alebo inej prístupnej formy, nepočujúci divák nemusí mať prístup k celému jeho obsahu.
Riešenie: Videá dopĺňať kvalitnými titulkami a podľa charakteru a účelu obsahu aj prekladom do slovenského posunkového jazyka.
Možná bariéra: Pri skupinovom rozhovore hovorí viac ľudí naraz, ľudia sa navzájom prerušujú alebo nepočujúci človek nevidí na tvár hovoriaceho. Sledovanie rozhovoru sa tak môže stať náročným a človek môže strácať časť informácií.
Riešenie: Hovoriť postupne, udržiavať vizuálny kontakt a rešpektovať spôsob komunikácie, ktorý človeku najviac vyhovuje.